Prečo by sa nemal oslavovať Halloween?

V týchto dňoch prežívame sviatok všetkých svätých a aj jemu predchádzajúci sviatok Halloween. Mnoho ľudí považuje účasť na Haloween party za úplne nevinnú zábavu. Avšak história a význam tohto sviatku svedčia o opaku.

Význam
Haloween je slovo prevzaté z anglického výrazu Hallows Eve Day, čo doslova znamená predvečer všetkých svätých.

Výročie
Halloween je ezoterickým výročím (ezoterizmus je realizovanie moci na niekom inom okultným spôsobom). A ezoterický svet ho definuje takto: „najmagickejší deň roka, je novým rokom celého ezoterického sveta.“ A tiež: „je to najdôležitejší sviatok roka pre všetkých nasledovateľov Satana.“

Tradícia
Íri postihnutí morom migrovali okolo r. 1590 do Ameriky. Pristáli v novej zemi a našli obrovské množstvo tekvíc , ktoré boli, na rozdiel od malej a úbohej repy, oveľa väčšie a dostatočne veľké na to, aby boli vyrezávané a zbavené dužiny. A tak tekvice nahradili repu a stali sa lampášom Jacka. Používajú sa v noci na Všetkých svätých, pretože sa predpokladá, že nepokojné duše mŕtvych, ktoré sa pokúšajú, tak ako Jack, vrátiť domov, sa budú držať ďaleko.
Deti dnes sa preobliekajú za nekľudných duchov, ktorí nenachádzajú “pokoj“ ani v pekle ani v nebi a navštevujú rodiny vedení tekvicovým lampášom a dostávajú sladkosti výmenou za ich “náklonnosť“. Trick-or-treat, je používané pre “sladkosť alebo žartík“. “Trick-or-treat“ doslovne znamená “biliard alebo zábava“, “úskok, alebo pôžitok“, ale má to svoj pôvod v “prekliatie alebo obeta“.

Pápež František: Miništranti misionári.Takých vás chce Ježiš!

Aké je pekné zistiť, že viera nám dáva vyjsť zo seba,
z našej izolácie, a práve tým, že nás napĺňa
radosťou z priateľstva s Kristom Pánom,
posúva nás smerom k ostatným,
čím sa prirodzene stávame misionármi!
Miništranti misionári: Takých vás chce Ježiš!

V jeden deň sa myš pozerá cez škáru na gazdu s gazdinou, ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši.

Beží na dvor a kričí: "Pasca na myši, pasca na myši."

Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: "Viem, že sa veľmi bojíš, ale ja sa nemám čoho báť."

Myš sa teda obrátila na prasiatko s tým istým: "Pasca na myši, pasca..."

Prasiatko zachrochtalo a hovorí: "Je mi to ľúto, mňa sa to netýka, ale budem sa za teba modliť."

Myška sa teda rozbehla za kravou a zase: "Pasca na myši..."

Krava zabučí: "Múúú, myška, je mi ľúto, ale nejde o moju kožu."

Po hroznej búrke sa úbohý stroskotanec dostal na breh malého pustého ostrovčeka. Pevne sa držal chatrného zvyšku člna, na ktorom sa plavil. Ostrovček bol o málo viac ako nevľúdny nehostinný útes. 

Úbožiak sa začal modliť. Prosil Boha, aby ho zachránil. Každý deň vyzeral, či sa na obzore neobjaví nejaká pomoc. Ale pomoc neprichádzala.

Istý človek sa rozhodol, že si pred domom urobí záhradku a bude sa starať o dokonalý anglický trávnik. Záhradke venoval všetok voľný čas. Už sa mu to skoro podarilo, na jar však zbadal na svojom trávniku niekoľko žiarivých žltých púpav.   

 Stará legenda rozpráva, že dvaja mnísi v istom kláštore vyčítali z kníh, že na konci sveta je také miesto, kde sa nebo dotýka zeme. Rozhodli sa, že pôjdu 

hľadať toto miesto. Sľúbili si, že sa nevrátia, dokiaľ nenájdu to tajomné zákutie zeme. Prevandrovali kus zeme, prežili neopísateľné dobrodružstvá, natrpeli sa nedostatku, mnohých vecí sa museli zrieknuť, nie jedno pokušenie odvrátili.
Ale vedeli jedno: nemôžu sa vrátiť, lebo tam na konci cesty čaká na nich Pán Boh. 

„Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u Otca advokáta: Ježiša Krista, spravodlivého.“
1 Jn 2,1

Celé Písmo je popretkávané právnickými termínmi. Boh sa snaží rozprávať naším jazykom, snaží sa nám na obraze súdu vysvetliť svoju nemennú lásku od vekov. Dnes tu máme jeden z nich. Poďme sa pozrieť na časť „filmového trillera“, ktorý nám Písmo predkladá a pomáha nám chápať.

Súdnej stolici predsedá Boh Otec, po Jeho pravici sedí Ježiš Kristus. Nielen ako najvyšší kňaz, ale aj ako náš Advokát.

Do siene prichádza žalobca, diabol, a hovorí: „Na lavici sediaci obžalovaný urobil toto a toto zle. Mal urobiť aj toto dobre, ale neurobil to.“ Ježiš sa obráti a povie: „Otec, diabol má pravdu, ale zaplatil som za to Svojou Krvou.“

Len bdelý človek začuje a porozumie hlasu volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! (Iz 40,3; Mt 3,3).
Práve dnes by sme sa mohli pustiť do tejto práce: vyhrnieme si rukávy a ideme „vyrovnávať chodníky“. Už v predošlých dňoch sme sa usilovali „opásať si bedrá“ a vziať „lampy do rúk“, čiže nebyť ospalí a bdieť v očakávaní, čo od nás bude chcieť Pán, keď príde. Ešte mu však treba pripraviť cestu. Ako?
Pozrime sa do Písma: „Každá dolina nech sa vyplní a každý kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo hrboľaté bude cestou hladkou“ (Iz 40,3-5). Požiadavky – aj keď obrazne vyjadrené – sú jasné, projekt stanovený. Poďme sa teda najprv pozrieť, ako vyzerá terén, aby sme vedeli, čo treba urobiť...
Toto je prvý krok. Ako vyzerajú moje cesty? A čo vlastne máme na mysli, keď hovoríme o „cestách“?